Gravel Nyna Cup v Gajaroch očami Alice

Zobudila som sa s dobrým pocitom, pripravená zdolať všetky prekážky.

Závod začal o 10 min neskôr, síce nemám rada tie posledné momenty pred štartom, ale nejako ma to z miery nevyviedlo. Štart bol pokojnejší ako obvykle - štartovala som na konci balíka nakoľko som nechcela rýchlejších chalanov vpredu brzdiť. Strážila som si súperku, boli sme na štarte bohužiaľ len dve ženy na dlhej trati 81km.

Začiatok sa vydaril, hneď sa vytvorila malá skupinka - bola som s dvoma ďalšími mužmi.

Trošku som mala rešpekt pred prvou technickou časťou na piesku, tú som zvládla ale celkom v pohode na to že s tým nemám moc žiadne skúsenosti.

Takmer celá trať bola na nespevnených povrchoch, potom na pár úsekoch pred koncom okruhu bol asfalt.

Určite najťažšie úseky okruhu bol začiatok na piesku, neskôr prechody hore a dole z hrádze, tam som stratila dosť veľa sekúnd, v poslednom kole v zjazde z hrádze sa mi dokonca uvoľnila ľavá páka na riaditkach. Celkovo povrch okruhu bol na celé telo pomerne náročný, pre mňa ešte o to viac, že tréningy na graveli mávam skôr na jemnejších povrchoch.

Taktika bola ísť čo najlepší závod, snažiť sa byť čo najviac efficient a pokúsiť sa prísť prvá z nás dvoch do cieľa. Na začiatku závodu sa to darilo a po väčšinu kola som bola pred súperkou. Tesne pred asfaltovým úsekom sme boli myslím že štvorčlenná skupina aj so súperkou, ťahala som ja. No a jedna zákruta sa mi stala "osudnou", keď som neodhadla uhol zákruty a jej povrch. Bol to hlboký nespevnený gravel, išla som do zákruty moc rýchlo a šmyklo ma na ľavý bok. Aj napriek veľkej bolesti som sa zdvihla za asi 20-30 sekúnd, utiahla som si uvoľnenú tretru, a snažila som sa dobehnúť moju skupinku. Pozrela som sa na vzniknutý damage - krv mi tiekla po ruke na riaditka a videla som ranu na ľavej nohe. Bolesť bola najprv dosť výrazná, najmä na tých viac bumpy častiach (čo bola takmer väčšina kola). Stratila som v druhom kole nejako okolo dvoch minút na súperku, zozadu sa mi podarilo na niektoré úseky držať MTBčkarov, no na technických častiach mi utiekli. Posledné kolo som išla v podstate skoro celé sama.

Aj napriek tomu som prišla do cieľa len so 4 minútovou stratou na súperku s priemernou rychlostou 26,1km/h. Prekonať túto trať mi trvalo 3:05:53.

Telo už bolo po páde aj po troch hodinách jazdenia naplno veľmi unavené. Gravel preteky sa s cestnými porovnať takmer vôbec nedá - je to omnoho náročnejšie na celé telo.

Z preteku som si odniesla nové skúsenosti čo sa týka techniky na rôznych povrchoch, a celkom veľký road rash z ktorého mi neskôr prišla až choroba 😃. Na tento rok odkladám gravel bicykel už len na tréningy na zimnú sezónu.